Stanko

Stanko roky prežíva na talianskych farmách. Klamstvá a nedodržané sľuby ho však dohnali do situácie, keď mu už nikto nechce požičať peniaze.

Od bývalého chlebodarcu Paola dostane poslednú šancu. Previezť dievča zo Slovenska do Talianska. Stanko netuší a neskôr radšej ani nechce vedieť, ako dievča dopadne. Musí splniť úlohu. Je pevne rozhodnutý aspoň raz v živote spraviť niečo poriadne. Cesta sa mu však nečakane skomplikuje. S dievčaťom, ktoré mu malo len poslúžiť ako prostriedok ku šťastiu, sa spriatelí.

Príbeh zo súčasnosti v žánri tragikomickej roadmovie inšpirovaný životom reálnych ludí. Príbeh sa témou dotýka obchodu s dievčatami, no rozpráva v prvom rade o priateľstve, o univerzálnom pute medzi dvoma ľuďmi z okraja spoločnosti.

V hlavných úlohách: Peter Kočan, Ivana Kanalošová
Hudba: David Kollar
Zvuk: Lukáš Kasprzyk
Kamera: Ivo Miko
Strih: Peter Harum
Producentka a výkonná producentka: Barbara Hessová
Námet, scenár a réžia: Rasťo Boroš

EXPLIKÁCIA REŽISÉRA

Stanko je príbeh o priateľstve, o elementárnom pute, ktoré si potrebuje vytvoriť každý človek, aby tým človekom vôbec mohol byť. Mojím zámerom bolo sledovať vznik a vývoj vzťahu, ktorý vznikne medzi dvomi postavami z okraja spoločnosti nechtiac a neočakávane. Každá z hlavných postáv niečo vedome chce, niekam vedome ide za svojím cieľom, za svojou predstavou o šťastí. No v skutočnosti však potrebuje niečo úplne iné. Niekoho, komu by na ňom záležalo. V príbehu som chcel sledovať dôsledky, ktoré takto vzniknutý vzťah prinesie. Najmä zodpovednosť za toho druhého a dôsledky klamstva, ktorým chce jeden toho druhého zmanipulovať kvôli vlastnému prospechu.

Dôvod, prečo som chcel pracovať s touto témou, vychádza z reality, ktorá ma obklopuje. Úprimné vzťahy sú podľa mňa v súčasnosti výnimočné. Ľudia sa správajú chladne racionálne a idú za svojím pragmatickým cieľom, ktorý ich má spraviť šťastnými. Neskôr sú však prekvapení, že sú osamotení a zistia, že im v živote niečo podstatné chýba. Toto prežíva hlavná postava filmu Stanko.
Nechcel som však, aby bol film Stanko numero uno spoločensko-kritickou psychologickou drámou. Chcel som, aby bol divácky atraktívny. Preto som si vybral tragikomický charakter hlavného hrdinu, preto som vybral nehercov, ktorí sú príťažliví, či už vo svojej pozitívnej alebo negatívnej stránke. A preto som si vybral aj prostredie, ktoré sa dynamicky mení počas príbehu na ceste. Žánrom filmu je road movie. Príbeh v uzavretom priestore auta, ktoré prechádza cudzou krajinou, pomáha vzniku a vývoju vzťahu dvoch neznámych ľudí. Road movie som si vybral pre svoj celovečerný debut aj kvôli tomu, že som nechcel pracovať so slovenskými reáliami. Téma je univerzálna a taký som chcel spraviť aj film.

Inšpiráciou pre charakter a background hlavnej postavy Stanka sa stal skutočný človek, ktorý dlhé roky žil na talianskych farmách. Pohyboval sa v pochybnom prostredí, balansoval na hrane so zákonom a snažil sa vyhýbať problémom, ktoré si ho aj tak vždy našli. Pôvodne som koketoval s myšlienkou spraviť o ňom dokumentárny film, ale obával som sa, že mu odhalením pravdy o ňom zničím život. Preto som sa rozhodol pre hraný film.

Inšpiráciou pre charakter a motiváciu hlavnej ženskej postavy sa stalo dievča, ktoré som na krátku chvíľu spoznal kedysi dávno. Ale jej príbeh sa mi znova a znova vynáral a vracal. Bolo to mladé dievča zo stredného Slovenska, ktoré sa rozhodlo ísť za svojím šťastím do zahraničia. V nádeji na lepšiu budúcnosť tanečnice bezhranične dôverovala chlapovi, ktorý ju v skutočnosti viezol do bordelu.
Takto vyskladané charaktery a ich motivácie zasadené do príbehu na ceste som chcel realizovať v nízkorozpočtovej produkcii. Dôvodom bola tvorivá sloboda, o ktorú som nechcel prísť. Pri realizácii bolo mojim zámerom postaviť minimálny štáb, ktorý by mohol dostatočne flexibilne reagovať na nečakané zmeny pri realizácii. Náročný bol tiež zámer obsadzovať príbeh nehercami. Nechcel som pracovať s tvárami, ktoré by slovenský divák poznal. Chcel som autentických ľudí, ktorí sa často obsadzovali priamo na mieste nakrúcania. Realizácia filmu bola veľmi náročná, no verím, že to na filme nepoznať. Úprimne môžem povedať, že bez ľudí, ktorí ho so mnou robili, by tento film v týchto podmienkach nevznikol.

Rasťo Boroš

EXPLIKÁCIA PRODUCENTKY

Keď ma scenárista Rasťo Boroš v roku 2011 oslovil, či by som mohla produkovať jeho režisérsky debut, súhlasila som, lebo jeho scenár si okamžite získal moju pozornosť. Téma sa dotýka obchodu s dievčatami, no rozpráva v prvom rade o priateľstve, o univerzálnom pute medzi dvoma ľuďmi z okraja spoločnosti. Jednoduchý „príbeh na ceste“ na Slovensku žánrovo chýbal, ba dokonca má aj potenciál zaujať i mimo Slovenska, lebo téma je univerzálne platná. Navyše, nízkorozpočtové nakrúcanie v zahraničí a v cudzom jazyku sa stalo pre mňa ďalšou zaujímavou výzvou. V roku 2012 bol projekt STANKO podporený z Audiovizuálneho fondu v programe MINIMAL a ako jediný z tohto programu sa realizoval v zahraničí.

Príprava projektu pred nakrúcaním trvala niekoľko mesiacov a pre jazykovú bariéru bola pomerne komplikovaná. Možnosti nakrúcania bez problémov s talianskymi policajtami sme museli dôkladne ošetriť prostredníctvom miestnych Film commision, ktoré nám dali rady a odporúčania. Finančne nás však nepodporili. V tom čase som sa uchádzala o podporu zo strany RTVS, ktorá projekt odmietla. Oslovila som množstvo súkromných spoločností, no žiadna z nich v konečnom dôsledku do projektu nevstúpila. Nikto nášmu filmu neveril.

Napriek tomu som sa predstavy o realizácii tohto projektu nechcela vzdať. Vzhľadom na odhodlanie štábu, pozitívnu tvorivú energiu a časové možnosti sme nechceli a s odstupom času už ani nemohli výrobu ďalej odkladať. Nakrúcanie filmu s minimálnym zložením štábu prebehlo v auguste a v septembri 2012 na Slovensku (Rimavská Sobota, Poltár, Hnúšťa, Lučenec) a v severnej a strednej časti Talianska (regióny Friuli Venezia Giulia a Abruzzo). Slovenská časť, trvala 15 dní a prebiehala pomerne hladko, až na problém, ktorý nás sprevádzal do samého konca. Nakrúcali sme s 30-ročným vozidlom, ktoré sa napriek všetkým možným opatreniam ešte na Slovensku pokazilo. V niekoľkodňovej pauze medzi slovenskou a talianskou časťou nakrúcania sme boli nútení zabezpečiť náhradné identické vozidlo veľmi špecifickej farby, a tak sa majiteľ náhradného auta z Čiech stal súčasťou štábu počas talianskej časti nakrúcania. Avšak už v prvom týždni nakrúcania sa v Taliansku pokazilo aj to náhradné hracie vozidlo. V autorizovanom servise si s takýmto starým modelom nevedeli poradiť. Komunikácia slovenčina – angličtina – taliančina oboma smermi bola výnimočne náročná. Perspektíva prerušenia filmovania, odtiahnutia auta, jeho opravy v Čechách a spätného dovezenia nebola prijateľná.

Preto sme zvolili náhradné riešenie – nakrúcanie scén, ktoré si nevyžadovali prítomnosť idúceho hracieho vozidla. Niektoré scény sme točili na ťahacej tyči. Napriek pomoci automobilových nadšencov z Čiech, ktorým sa podarilo pricestovať za nami a dodatočne auto opraviť, sa príbeh problémov s autom neskončil a zaslúžil by si osobitné filmové spracovanie. Nakrúcanie komplikovala aj odlišná mentalita a pracovná morálka Talianov, ktorá nás nepriamo i priamo ovplyvňovala pri práci. Pri nakrúcaní v Aquillea nám odtiahli ťahacie vozidlo s naloženou vlečkou. Prišli sme teda o dve vozidlá, ťahacia a hracie, a tak sme nemohli pokračovať v nakrúcaní.

Pri prekonávaní neskutočných problémov pri ich získaní naspäť sme stratili jeden oddychový deň a mali sme nečakane vysoké finančné výdavky. Problémy pokračovali poškodením ťahacieho vozidla v národnom parku Grand Sasso, kde je množstvo kopcov a serpentín. Zavreli nám diaľnicu. Dostali sme i defekt. Veľké vzdialenosti medzi miestami nakrúcania, technické problémy s vozidlami, neustále sťahovanie sa z miesta na miesto, vybaľovanie a balenie vecí a celej techniky pri každom ubytovaní, kumulovanie šoférskych funkcií s ostatnými funkciami v štábe a náhradné riešenia epizódnych postáv. To všetko bolo veľmi komplikované pre taký malý filmový štáb. 30 dňová druhá časť nakrúcania v drahej krajine s minimálnou podporou na hraný žánrový film a množstvo neovplyniteľných problémov bola skúškou odvahy a silných nervov. Aj napriek tomu sme dokázali výrobný plán a harmonogram výroby naplniť. Nízkonákladovosť projektu a minimálne zloženie štábu nám síce zdanlivo umožnili tvorivú flexibilitu a slobodu, no paradoxne spôsobili i ťažší priebeh samotnej výroby, čo sa premietlo aj do dlhšej postprodukcie, ktorá trvala s prestávkami nasledujúce 3 roky.

Za tvorcov si dovolím povedať, že všetci pracovali na filme s veľkým zanietením a plným nasadením. Napriek peripetiám pri vzniku filmu ho považujem za jedinečný slovenský film, road movie. Je nám cťou a veľkým potešením, že film bol vybratý do súťaže prestížneho áčkového filmového festivalu vo Waršave. Nie len, ale aj pre to akým spôsobom film vznikal verím, že vložená energia sa zúročí v podobe pozitívnych reakcií divákov nie len na festivaloch, ale aj v slovenských kinách, kde bude uvedený v roku 2016. Všetkým členom štábu, ako aj ďalším ľuďom, čo nám pomáhali (v titulkovej listine) patrí obrovská vďaka.

Barbara Hessová